Hlavne prežiť detstvo

Deti, kým začnú trochu premýšľať nad svojimi činmi, stihnú povyvádzať všetko možné. Keď si spomeniem, čo všetko sme s kamarátmi zvládli vymyslieť, keď sme boli mimo dozor, vstávajú mi ako dospelej vlasy dupkom. Niekedy si hovorím, že je to vlastne zázrak, že sme prežili bez väčšej ujmy.

Všetky sú rovnaké, dnešné nevynímajúc

Neviem, ako vy, ale my sme vykonali všetko, čo niekoho z nás napadlo. Robili sme preteky na všemožných dopravných prostriedkoch, neriešili sme ani ich bezpečnosť a už vôbec nie bezpečnosť dráhy. Mnohokrát sme skončili v blate, v potoku a niektorí aj vo fontáne. Kĺzali sme sa aj uprostred leta, keď neboli zasnežené kopce ani zamrznuté rybníky. Niektorí kamaráti boli doslova majstri v jazdení po schodoch na doske. A tí, ktorí si netrúfli, využili sklenené zábradlia, ale aj tie z iných vhodných materiálov, aby boli čo najskôr dolu. Spomeniem si na to vždy, keď vidím, ako to skúšajú moji synovia a ja im to zakazujem. Ešteže neviem, čo robia, keď ich nemám na dohľad. Dúfam len, že majú o niečo viac rozumu, ako sme mali my. Ale niečo mi hovorí, že asi dúfam márne.